Higgsov bozón je ako posledná kapitola v detektívke, vďaka ktorej do seba všetko zapadlo (anketa s fyzikmi)
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]
Denník N oslovil sedem fyzikov s otázkou, ako hodnotia význam osobnosti Petra Higgsa a objavu Higgsovho bozónu pre fyziku.
Britský fyzik Peter Higgs zomrel 8. apríla v Edinburghu vo veku 94 rokov.
V roku 1964 publikoval prelomovú prácu, v ktorej predpovedal existenciu Higgsovho bozónu. To, že častica naozaj existuje, sa experimentálne potvrdilo v roku 2012 v CERN-e. Nasledujúci rok dostal Higgs – spolu s Françoisom Englertom – Nobelovu cenu za fyziku.
Čo je Higgsov bozón, Higgsovo pole alebo Broutov-Englertov-Higgsov mechanizmus? Čo znamenal objav Higgsovej častice pre tzv. štandardný model a akým človekom bol Peter Higgs?
„Na Petrovi Higgsovi nebolo zaujímavé iba to, čím k dnešného stavu poznania prispel, ale aj ako. Za celý život mal iba približne trinásť vedeckých publikácií, ak nerátame tie populárne. Dnes majú tri z nich viac ako tisíc citácií. Tie však prišli až neskôr. Ako sám kedysi povedal v rozhovore pre Guardian, pre dnešný akademický svet by nebol dosť produktívny. Našťastie, svoje objavy stihol urobiť dostatočne skoro,“ hovorí fyzik Peter Maták z UK v Bratislave.
Ako hodnotíte význam osobnosti Petera Higgsa a objavu Higgsovho bozónu pre fyziku?
Odpovedajú:
- Peter Chochula: časticový fyzik, CERN
- Peter Maták: fyzik, Katedra teoretickej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave
- Samuel Kováčik: teoretický fyzik, Katedra teoretickej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave, autor popularizačného projektu Vedátor
- Tomáš Dado: časticový fyzik, Technická univerzita v Dortmunde
- Stanislav Tokár: časticový fyzik, Katedra jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave
- Pavol Bartoš: fyzik, Katedra jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK
- Ivan Melo: fyzik, Katedra fyziky Fakulty elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity v Žiline
Peter Chochula
časticový fyzik, CERN
V 20. storočí zažila fyzika svoju slávnu éru, keď sme začali odhaľovať stavebné bloky hmoty. Objavilo sa veľké množstvo častíc, ktoré sa výrazne líšili svojimi vlastnosťami. Niektoré mali elektrický náboj, iné nie. Líšili sa hmotnosťou, dĺžkou života aj spôsobom, ako vzájomne interagovali. Vzniklo množstvo teórií, ktoré sa snažili vniesť do pozorovaní istý poriadok tak, ako to spravila periodická sústava prvkov s atómami.
Systematiku medzi častice úspešne vniesol teoreticky model, ktorý dnes nazývame ako tzv. štandardný model. Tento model vysvetľuje tri zo štyroch základných interakcií – silnú, slabú a elektromagnetickú, no neopisuje gravitačnú interakciu. Štandardný model a jeho predikcie sa postupne darilo a stále darí úspešne overovať najmä na urýchľovačoch.
Otázkou zostávalo, ako získavajú hmotnosť základné stavebné kocky hmoty – leptóny a kvarky. Peter Higgs je autorom teórie, ktorá predpokladá, že
