Ruská ruleta s ruským plynom

Teraz v marci, sa odohral útok Putinových rakiet na podzemné zásobníky plynu vo Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny, blízko hraníc s Poľskom. Pri tomto útoku dokonca ruská raketa preletela takmer 40 sekúnd aj cez vzdušný priestor Poľska.

Význam ukrajinských zásobníkov

Tamojšia sústava podzemných zásobníkov, ktorú tvoria podobne ako u nás, staré vyťažené ložiská plynu, sú so svojou kapacitou takmer 30 mld. kubických metrov najväčšie v Európe. Pre porovnanie, sústava zásobníkov na západnom Slovensku, má uskladňovaciu kapacitu zhruba 3,5 mld. kubíkov.

Ukrajinské zásobníky boli vybudované postupne ešte za čias Sovietskeho zväzu, spolu s výstavbou gigantickej sústavy tranzitných plynovodov, cez ktoré prúdil od 70. rokov sibírsky plyn do Európy. Ako je to bežné u zásobníkov plynu, v lete sa do nich sibírsky plyn z tranzitnej sústavy zatláčal a v zimnom špičkovom mrazivom období slúžili na „doplňovanie“ plynu v nej, aby sa udržali zmluvne dohodnuté objemy pre európskych odberateľov. V posledných rokoch, po výraznom znížení tranzitu ruského Gazpromu cez Ukrajinu, zásobníky slúžili hlavne pre domáci ukrajinský trh. Ale súčasne v nich začali skladovať na zimu svoj plyn aj viacerí európski obchodníci. Hlavne tí, čo pôsobia na okolitých trhoch, vrátane Slovenska. A plyn do nich, ako aj potom spätne k zákazníkom v Európe, prúdil v nemalom objeme práve cez slovenský plynovodný systém.

Marcový raketový útok na zásobník bol precedensom. Dovtedy totiž Putin túto citlivú plynárenskú infraštruktúru, vrátane tranzitných potrubí a kompresorov, vynechával. Zasiahnuté boli len lokálne, zväčša mestské plynárenské distribučné siete. Najväčší incident na tranzitnom plynovode sa dovtedy udial ešte v lete 2022. V dôsledku postupu a okupácie ruskou armádou, bol zastavený tranzitný tok cez Sochranivku – jeden z dvoch tranzitných pohraničných bodov na rusko-ukrajinskej hranici. V prevádzke tak ostal len jeden – kapacitne však vôbec najväčší, v ruskej Sudži na hranici s ukrajinskou Sumskou oblasťou.

Prečo Ukrajinci nechcú predlžovať dohodu o tranzite

Ale odvtedy, napriek všetkým útokom Rusov na kritickú ukrajinskú energetickú infraštruktúru, tranzit plynu cez Ukrajinu smerom na Moldavsko a Slovensko pokračoval prakticky bez vážnejších problémov s priemerným denným objemom okolo 40 mil. metrov kubických. Podľa odhadu za celý minulý rok 2023 Gazprom  – tranzitom cez Ukrajinu, predal do Európy plyn za zhruba šesť miliárd dolárov.

Hlavnými odberateľmi tohto plynu, prepraveného cez Ukrajinu, sú okrem Moldavska (presnejšie jeho separatistickej zóny Prednestrovsko), obchodné plynárenské firmy zo Slovenska (hlavne štátne SPP), rakúsky OMV a zopár talianskych firiem. Avšak s ruským plynom sa pomerne čulo obchoduje v rakúskom obchodnom spotovom bode v Baumgartene, hneď pri hranici so Slovenskom. Tento plyn potom končí aj v Česku, Maďarsku a v niektorých ďalších krajinách EÚ.

Ako je aj širšej verejnosti známe, tranzitný kontrakt medzi ukrajinským Naftogazom a Gazpromom, ktorý po veľmi zložitých a zdĺhavých rokovaniach bol nakoniec podpísaný na sklonku roka 2019, končí 31.decembra tohto roka. Na jeho základe za tranzit platia Rusi a tí svoj plyn podobne, ako tomu bolo od sovietskych čias, predávajú európskym zákazníkom až na území EÚ. Aj tento moment určite prispel k tomu, že Putin doteraz ukrajinské tranzitné plynovody ušetril. Lebo pre Gazprom už teraz ostáva v prevádzke len jeden ďalší tranzitný koridor: Turkish Stream cez Čierne more a ďalej cez Balkán opäť smerom na rakúsky Baumgarten, cez ktorý prepravuje len o pár milión kubíkov plynu denne viac, ako cez Ukrajinu.

Ukrajinci opakovane oznámili, že nový priamy tranzitný kontrakt s Rusmi po roku 2024 z viacerých príčin neuzatvoria. Jednou z hlavných je tá, že Rusi a Kremeľ avizujú, že budú pri jeho podpise požadovať, aby sa výmenou za nový tranzitný kontakt Ukrajinci vzdali všetkých svojich nárokov z arbitráží, ktoré vedú proti Rusku a Gazpromu. V nich požadujú odškodné za plynárenské aktíva, ktoré Rusi získali alebo poškodili anexiou Krymu a okupáciou východného Donbasu. Ukrajinci ruskú požiadavku striktne odmietajú nielen preto, že už prvé arbitráže v hodnote niekoľkých miliárd dolárov vyhrali. Ale hlavne preto, že ak by sa týchto plynárenských nárokov zriekli, mohla by to Moskva následne označiť a zneužiť ako medzinárodno-právny precedens, týkajúci sa všeobecne aj anexie Krymu a ukrajinských nárokov na odškodnenie za všetky škody, spôsobených ruskou vojenskou agresiou a okupáciou od roku 2014.

Riziká Ficovej predstavy

Premiér Fico na svojom prvom rokovaní so svojim ukrajinským kolegom Šmyhalom v Užhorode prišiel s návrhom, že tranzit ruského plynu cez Ukrajinu by mohol pokračovať aj budúci rok. Avšak to by museli európski obchodníci nakupovať plyn od Gazpromu nie u seba doma, ako doteraz, ale už na rusko-ukrajinskej hranici. To by znamenalo, že by namiesto Gazpromu museli uzavrieť s ukrajinským plynovodným operátorom priamo zmluvy aj o tranzite tohto plynu až po hranicu so Slovenskom.

Ponechajme teraz bokom veľký balík veľmi konkrétnych a zložitých obchodno-technických záležitostí, ktoré by bolo nutné vyriešiť ešte pred podpisom týchto zmlúv. Pričom už v lete by malo byť jasné, ako a kadiaľ a za akých podmienok plyn od 1.januára 2025 uprostred zimy bude prúdiť, pretože inak hrozí obrovská neistota.

Absolútne kľúčovým momentom celej Ficovej predstavy a schémy je primárne to, že riziko prepravy plynu cez Ukrajinu namiesto Gazpromu preberú na seba jeho európski zákazníci, vrátane štátneho SPP, spolu s Ukrajincami.

A aké sú to konkrétne a veľké riziká nám ukázal práve útok Putinových rakiet na podzemné ukrajinské zásobníky teraz v marci!

Jednoducho ani Európania, ani Ukrajinci, nemajú žiadne páky a garancie, že sa takýto útok nezopakuje uprostred zimy, alebo kedykoľvek po 1.januári 2025 na tranzitnom plynovode, keď už Gazprom nebude niesť za tranzit žiadnu zodpovednosť. Za podmienok, aké sú teraz na Ukrajine, žiadna poisťovňa tieto riziká ani nepoistí. Gazprom svoj plyn Európanom predá na hranici s Ukrajinou a keď následne o neho prídu kvôli ruskému útoku na plynovod, tak sa ho to týkať nebude. Plus takýto útok môže ochromiť prepravu plynu cez Ukrajinu na dlhé obdobie, čo zvlášť v zimnom vykurovacom období, by drasticky zasiahlo dostatok plynu na Slovensku – ak by neexistovala plne funkčná, technicky aj obchodne, iná alternatíva. Plynová kríza z januára 2009, keď vtedy Gazprom náhle a bez varovania prerušil na zhruba dva týždne dodávky cez Ukrajinu, je toho jasným dôkazom.

Keďže k prerušeniu tranzitu cez Ukrajinu mohlo v dôsledku bojov po 24.februári 2022 prísť aj doteraz kedykoľvek (viz. Sochranivka), po mojom nástupe na ministerstvo hospodárstva a po menovaní profesionálneho manažmentu SPP, bolo absolútnou prioritou zabezpečenie alternatívnych dodávok plynu pre prípad, žeby sa prítok plynu z Ruska cez Ukrajinu kedykoľvek zastavil. Manažment SPP to vyriešil zmluvným portfóliom dodávok od celej rady najdôležitejších dodávateľov plynu na európskom trhu. Problém je, že toto portfólio má z rôznych príčin svoju platnosť  zatiaľ prevažne len do polovice roka 2025.

Jeho ďalšie, objemové aj časové rozširovanie, ako aj plánovaný nákup dlhodobých kapacít na niektorom z vhodných LNG terminálov, ako to robia všetci hlavní obchodníci v celej Európe a aj v našom regióne, sa už nestihlo dotiahnuť do konca kvôli voľbám a radikálnej výmene vedenia SPP po nich.

To, ako a či budú plynulé a dostatočné dodávky plynu štátnym SPP pre slovenský trh zabezpečené tento rok, a hlavne po 1.januári 2025, nesie už plnú zodpovednosť Ficova vláda a Ministerstvo hospodárstva, spolu s novým vedením SPP. Čas však rýchlo beží a leto, počas ktorého bude nutné opäť doplniť v prvom rade zásobníky u nás doma, prebehne veľmi rýchlo.

Raketový útok na ukrajinský podzemný zásobník plynu je jasným signálom, že ďalšie spoliehanie sa na dodávky ruského plynu tranzitom cez Ukrajinu, je doslova hrou na „ruskú ruletu“. So všetkými následkami pre Slovensko, jeho ekonomiku a občanov.