Nemecký zákon na podporu demokracie Už len vládni liberáli bránia kriminalizácii nesprávnych názorov

Začnime malým kvízom: V ktorom autokratickom režime presadzuje ministerka pre rodinu zavedenie trestného práva za názorové delikty slovami „chceme zohľadniť skutočnosť, že nenávisť na internete sa vyskytuje aj pod hranicou trestnosti“?

V ktorej novodobej monarchii chce ministerka vnútra oživiť trestný čin urážky majestátu s odkazom, že „tí, ktorí hanobia štát, musia naraziť na silný štát“?

A v ktorom bonzáckom štáte sa chystá šéf vnútornej rozviedky na lov nesprávnych názorov vyhlásením „nesmieme urobiť chybu, že sa pri pravicovom extrémizme zamierame iba na ochotu použiť násilie“?

Nuž, reč nie je o Venezuele.

Reč je o najvzornejšej demokracii, ktorá kedy vznikla na území Nemecka, o Spolkovej republike Nemecko.

V treťom a predposlednom roku svojho vládnutia začala ľavicovo-zeleno-liberálna, teda semaforová trojkoalícia bojovať za demokraciu – a to pomocou nových vágnych pojmov ako „protiústavná delegitimizácia štátu“.

Na prvú položenú otázku je správna táto odpoveď: Je to Lisa Pausová, zelená ministerka pre rodinu, seniorov, ženy a mládež, ktorá je zodpovedná za „zákon na podporu demokracie“ (Gesetz zur Förderung der Demokratie).

Bežný človek žil doteraz v tom, že myšlienky „pod hranicou trestnosti“ sú povolené. Ale Pausová chce použiť menej benevolentný prístup.

Všimla si totiž, že „mnohí nepriatelia demokracie presne vedia, čo ešte ako-tak patrí pod slobodu prejavu“.

No a tá veľká prekážka nesie meno FDP – najmenšia a v niečom ešte tradične liberálna partia vo vládnej koalícii.

Návrh zákona už prešiel v polovici februára vo vládnom kabinete, odvtedy sa však nepohol ďalej.

Naráža na jednu malú a na jednu veľkú prekážku.

Tá malá prekážka je v tom, že správa vedeckej služby Spolkového snemu označila za „sporné“, či spolkový štát v zložitom nemeckom federalizme vôbec má legislatívnu kompetenciu na podporu projektov proti extrémizmu.

No a tá veľká prekážka nesie meno FDP – najmenšia a v niečom ešte tradične liberálna partia vo vládnej koalícii.

Generálny tajomník FDP Bijan Djir-Sarai vyhlásil, že zákon zachádza „príliš ďaleko“ a nemá „nič spoločné s podporou demokracie“.

Starý výrečný harcovník zo škandinavského severu Nemecka Wolfgang Kubicki povedal: „Nepotrebujeme zákon podporujúci demokraciu, potrebujeme demokratickú politiku.“

Vláda už teraz rozdáva 700 mimovládkam v rámci programu Žiť demokraciu! (Demokratie leben!) 182 miliónov eur ročne, Pausovej zákon na podporu demokracie (Demokratiefördergesetz) má tieto dotácie stabilizovať a zvýšiť. Pritom ide už teraz o naozaj mastnú sumu.

Program financuje napríklad organizáciu RESET, ktorá sa angažuje za „pozitívne ovplyvňovanie spoločenských diskurzov o migrácii a islame“, spolok Meet a Jew zase bojuje proti predsudkom voči Židom, hamburský spolok Peer4Queer „posilňuje mladých ľudí pri nájdení vlastnej identity a scitlivuje školáčky a školákov na diverzitu“, program Dobré násilie – zlé násilie? chce ochrániť mladých ľudí pred skĺznutím do ľavicového extrémizmu.

Nadácia Amadeua Antonia, ľavicovoliberálna mimovládka so 120 zamestnancami, predstavila v rámci programu Žiť demokraciu! svoju „ohlasovňu antifeminizmu“. Tam možno anonymne okrem iného hlásiť aj incidenty pod hranicou trestnosti – napríklad „hanobenie“ takzvaných gender studies ako „nevedeckých“ odborov.

Liberáli na začiatku už celkom zaseknutej debaty žiadali „klauzulu o extrémizme“ (Extremizmusklausel), to znamená, že príjemcovia dotácií by sa mali zaviazať k rešpektu k nemeckej ústave. Čo znie ako samozrejmosť a formalita, no práve toto viedlo v poslednej Merkelovej vláde k stroskotaniu podobného zákona: CDU/CSU v roku 2021 žiadala klauzulu o extrémizme, SPD však vtedy – ako aj teraz – nesúhlasila.

O dôvodoch, prečo sociálni demokrati a Zelení majú s takouto klauzulou problém, sa dá veselo špekulovať. Možno chcú migrantské spolky či Antifa iniciatívy zo svojho podhubia ušetriť od toho, aby sa museli zrieknuť islamizmu a ľavicového extrémizmu.

Návrh zákona o podpore demokracie, ktorý Pausová a spolková ministerka vnútra Nancy Faeserová (SPD) predstavili už v decembri 2022, pomenúva hrozby pre demokraciu takto: „rasizmus, antisemitizmus, anticigánizmus, islamofóbia a moslimofóbia, queerfóbia, mizogýnia, sexizmus, nepriateľstvo voči postihnutým a extrémizmy ako pravicový extrémizmus, islamistický extrémizmus, ľavicový extrémizmus“, ako aj „nenávisť na internete, dezinformácie a popieranie vedy“.

Z tohto zoznamu sa už dalo vyčítať, že zelená politička hodlá bojovať prioritne s hriechmi autochtónnych obyvateľov z pravicového spektra. Pri prezentácie návrhu povedala explicitne, že republika je „ohrozovaná a napádaná predovšetkým pravicovými extrémistickými skupinami“.

Ohovárala tým všetkých Nemcov, ktorí nechcú žiť pod každodennou kuratelou zeleno-ľavicových mimovládok. 

Keďže aktuálny boj proti pravicovému extrémizmu sa v Nemecku celkom oficiálne nazýva „boj proti pravici“ (Kampf gegen rechts), stredopravé strany ako FDP a CDU/CSU, nehovoriac o protisystémovej nacionalistickej AfD, majú dobrý dôvod na podozrievavosť.

Ani jedna z týchto strán zatiaľ nepodporuje zákon na podporu demokracie.

Spôsob, akým dvojica ministeriek Pausová a Faeserová svojmu srdcu blízky zákon presadzujú, je občas až pozoruhodne nešikovný.

Ministerka rodiny na nedávnej konferencii programu Demokratie leben!, na ktorej sa zúčastnilo zhruba tisíc „aktívnych“ z mimovládok, tvrdila, že vedecká štúdia štátom financovaného výskumného združenia Monitoringsystem und Transferplattform Radikalisierung (MOTRA) údajne dokázala, že „tam, kde veľa investujeme do prevencie, sa politicky motivovaná kriminalita od roku 2016 ďalej nezvýšila alebo dokonca klesla“.

Chyba krásy je iba v tom, že samotní autori štúdie sa neodvážili hovoriť o empiricky dokázanom úspechu prevenčného programu. Napísali: „Sme si vedomí toho, že makrohodnotiaci prístup, ktorý sa tu používa (...), neumožňuje pre rôzne empirické a metodologické obmedzenia identifikáciu kauzálnych vzťahov.“

Reportér liberálno-konzervatívneho denníka Die Welt sa Pausovej na konferencii opýtal, koľko konzervatívcov alebo neľavičiarov sa podľa nej asi nachádza na konferencii. Ministerka odpovedala: „Nechcem teraz uvádzať číslo, ale môžem vás ubezpečiť, že ich je veľa.“ No jasné!

Ministerka vnútra Faesorová by zase urobila lepšie, keby sa k boju za demokraciu vôbec nevyjadrovala. Práve teraz po islamistickom terore v Moskve prekvapila tlačovkou, na ktorej sebavedome vyhlásila, že hrozba islamistického terorizmu v Nemecku sa nijako nezmenila.

Vo svojej nedávnej obhajobe zákona na podporou demokracie šliapla poriadne vedľa. Pobúrene totiž twítovala: „Pokus zdiskreditovať boj proti pravicovému extrémizmu ako zásah do slobody prejavu je skresľovaním faktov. Bojujeme proti nenávistnej kriminalite, pretože vedie k vražednému násiliu, akým bol atentát na Dr. Waltera Lübckeho.“

Lübcke bol hesenským politikom CDU, ktorý sa počas utečeneckej krízy angažoval v pomoci migrantom. Kritikom utečeneckej politiky kancelárky Merkelovej odkázal, že „sa treba postaviť za hodnoty a ktokoľvek, kto tieto hodnoty nereprezentuje, môže kedykoľvek opustiť túto krajinu, ak s tým nebude súhlasiť. Toto je sloboda každého Nemca“.

Pravicový extrémista Lübckeho následne zastrelil.

Faeserovej twít, v ktorom spájala kritiku plánovaného obmedzovania slobody prejavu s chladnokrvnou politickou vraždou, bol nehorázny. Ohovárala tým všetkých Nemcov, ktorí nechcú žiť pod každodennou kuratelou zeleno-ľavicových mimovládok, teda asi väčšinu národa.

FDP reagovala okamžite. Liberálna vyjednávačka v tejto veci Linda Teutebergová rozhorčene napísala, že „sloboda prejavu a princíp proporcionality sú ústredným obsahom našej ústavy“ a že „cieľ nesvätí všetky prostriedky“.

Donedávna prevládali obavy, že liberáli napokon – ako aj pri iných témach – vzdajú svoj odpor proti prepálenému zákonu. S výdatnou pomocou ministeriek Pausovej a Faesorovej sa však zatiaľ držia.