J. Aaron: Skalpy 4 — 10 (Čitateľský denník 14 — 20/2024)
„Čejeni si vyprávějí takový příběh. Tvrdí, že někde stojí obří dřevěný kůl a ten kůl že prý podpírá zemi. A velký bílý bobří děd z dalekého severu ten kůl ohlodává. Ohlodává ho už dlouho, a kůl už je zpoloviny ohryzaný. A pokaždé, když lidé udělají něco, co starého děda bobra rozvzteklí, začne hlodať rychleji. Už brzy se prohlodá na druhou stranu kůlu.A pak se ten kůl skácí a celý svět se zřítí do bezedné nicoty. A to bude konec všeho. Konec všech konců.“
„A ty tomu věříš?“
„Jediný, co vím, je to, že někdy, když se probudím, mám pocit, jako bych to slyšela.“
„Co?“
„Hlodání.“
Ako som už pred rokom spomínal v recenzii na prvé tri časti, Skalpy by sa dali zjednodušene charakterizovať ako komiksový krimi mix Kasína, Breaking Bad a Winnetoua — dnes by som dodal, že aj Mestečka Twin Peaks, Neľútostného súboja a Zabijakov mesiaca kvetov. Mal tento ľúbivý koktejl dostatok síl na to, aby utiahol desať dielnu sériu? Áno, ale s výhradami.
Životný prípad tajného agenta CIA Dasiella Zlého koňa odohrávajúci sa v rezervácii Prérijná ruža mierne trpí chorobou rozsiahlejších a dlho vydávaných komiksov — hutný dej je v nich miestami nariedený bočnými linkami a poviedkovými špeciálmi. Tie sú, až na jednu dve výnimky (výborný zošit Poslouchej, jak se země otáčí), úplne zbytočné, nijako neposúvajú dej a neobstoja ani ako samostatné príbehy.
Jasonovi Aaronovi sa však aj napriek týmto zakopnutiam kdesi uprostred série podarilo napísať to hlavné — životaschopné postavy, o ktoré sa zaujímate až do konca. Či už teda pôjde o drsného hlavného hrdinu zmietajúceho sa medzi závislosťou, pomstou a povinnosťou, neznámeho jazdca-proroka, posledného svedomitého šerifa, starnúceho bossa miestneho podsvetia alebo jeho dcéru závislú na drogách; pre každého z nich si Aaron pripravil pútavý a nestereotypný dejový oblúk charakterizovaný otázkou: Veríš, že sa človek dokáže zmeniť?
O dostatočne špinavú a pochmúrnu vizuálnu zložku sa opäť postaral srbský výtvarník R. M. Guéra, ktorému občas vypomohli podobne ušmudlane naladení kolegovia a kolegyne. Niekedy sú ich temné kresby temné až na úkor čitateľnosti, ale ako celok zvolené techniky i štylizáciu veľmi oceňujem — rovnako aj špecifické obálky jednotlivých zošitov od Marka „Jock“ Simpsona.
Ak teda máte chuť na drsnú neowesternovú krimi (s malou kvapkou telenovely a mystiky), desať kapitol Skalpov vás isto chytí, ehm, za pačesy.
J. Aaron: Skalpy 4 — 10
Crew, 2016 — 2019
144 / 128 / 128 / 192 / 156 / 140 / 128 strán
80 %
plusy
• temná neowesternová atmosféra
• dobre napísané postavy
• zvraty
mínusy
• zbytočné odbočky a natiahnutie deja
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.
Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.
