KDH a Korčok Veď dobre, je to pragmatická voľba, ale prečo to nadšenie?

Týchto pár dní do moratória má Peter Pellegrini na to, aby presvedčil voličov Štefana Harabina, že ho majú voliť.

Nie je to príjemná misia, keďže Pellegrini sľuboval voličom najmä pokoj, ale Harabinovi voliči majú iné túžby.

Ich guru im sľuboval denacifikáciu Ukrajiny, o-pa-ko-val, že ani jeden vojak, ani jeden náboj a ani jeden cent na Ukrajinu. 

Harabinovi voliči musia teraz zabudnúť, že ich srdcu milý kandidát na mítingu hovoril: „Pellegrini je extraliberál vo všetkých otázkach – LGBTI agenda, očkovanie, migrácia, dodávky zbraní. V podstate celá liberálna agenda, ako keby ste prekopírovali Šimečku.“

Tvrdé jadro voliť Pellegriniho asi nebude, dokonca ani keď sa do toho vloží Robert Fico. Ale ten mäkký obal Harabinovho elektorátu voliť pôjde, ak bude vidieť, že je tu aspoň malá snaha rozumieť mu, jeho potrebám a očakávaniam. Teda že sa mení rétorika aj sľuby, ak má voliť „Šimečkovu kópiu“.

Pellegrini už pár hodín po prvom kole zmenil slovník, bol tvrdší, hovoril, že Korčok chce posunúť Slovensko bližšie k progresívnym, liberálnym a pravicovým mocenským centrálnym politikám a že teda on nebude prezidentom elít, médií, mimovládok alebo zahraničia. Tomuto harabinovci budú viac rozumieť ako sľubom, že bude pokoj a stabilita.

Stačil jeden otvorený rozhovor s vedením KDH a bolo vymaľované.

Po šíriteľovi pokoja v Prezidentskom paláci táto skupina voličov netúži. Chcú počuť iné posolstvá.

Aby to Pellegrinimu hodili, hoci aj bez veľkého nadšenia, aspoň ako voľbu menšieho zla.

Volič KDH môže vlastne harabinovskému elektorátu aj trochu závidieť. Keď vidí, ako vášnivo sa teraz Pellegrini a Fico budú uchádzať o jeho hlasy. Ako budú načúvať jeho túžbam a očakávaniam.

Ivan Korčok voči voličom KDH nič také robiť nemusel a nemusí. Stačil jeden otvorený rozhovor s vedením KDH a bolo vymaľované.

Žiadne veľké pytačky to neboli. Stačilo, že Korčok verejne povedal, že v hospodárskych otázkach je liberál, ale hodnotovo je konzervatívec a že nebude otvárať kultúrno-etické témy. A pomohla mu aj fotografia s Františkom Mikloškom, ktorý mu vydal certifikát „umierneného konzervatívca“.

Bolo to rýchle a bezproblémové.

Iné je prekvapujúce.

Zo strany niektorých predstaviteľov KDH vidíme v očiach až akési opojenie z Ivana Korčoka. Dokonca mu posielajú rady, ako by si mal ešte viac pripútať kresťanských či konzervatívnych voličov.

Miriam Lexmann verejnosti oznámila, že Korčok je praktizujúci evanjelik, a verejne mu radila, že by mal počas veľkonočných sviatkov ukázať, „že sú to aj jeho sviatky“.

Martina Holečková zas pre Denník N povedala, že ona osobne by nemala žiadny problém vystúpiť aj na Korčokovom mítingu, ak by bol z jeho strany záujem.

A ešte sa úprimne vyznala, že „pán Korčok celý život slúžil ľuďom a ja si takto predstavujem prezidenta, v službe ľuďom a verím, že pán Korčok bude výborným prezidentom“.

No a po prvom kole sa vyjadril na tlačovke aj predseda KDH Majerský. Spokojne vyhlásil, že Korčok je garantom a zárukou hodnôt, ktoré hnutie reprezentuje, lebo uznáva hodnoty, ako sú „ochrana ľudského života od počatia, ochrana manželstva medzi mužom a ženou a ochrana ľudskej dôstojnosti“.

Z toho Ivan Korčok vychádza vlastne až ako pro-lifer. 

Vedenie KDH však vysiela celkom inú emóciu.

Trochu to vyzerá, že KDH si samo vo vlastných očiach vytvára obraz Korčoka, ktorý sa mu páči a hodí. A z tohto obrazu je čoraz nadšenejšie. Nie je pritom jasné, či sa ten obraz zhoduje s realitou. 

Vo vedení KDH je až akési opojenie z Ivana Korčoka.

Pritom medzi voličmi KDH je to názorovo pestrejšie. Časť kresťanských intelektuálov verejne hovorí, že v druhom kole nepôjde voliť a mnohí kresťanskí konzervatívci zase pôjdu voliť Korčoka, ale bez nadšenia a opojenia. Iba z rozumných dôvodov vzhľadom na politické rozloženie síl v krajine.

Ich hlas nebude ani tak za Korčoka, ale proti Ficovi. Bude to protestný hlas. Aby Robert Fico neovládal všetko.

Vedenie KDH však vysiela celkom inú emóciu.

Rozžiarené úsmevy Martiny Holečkovej, Viliama Karasa a Miriam Lexmann z volebnej centrály Ivana Korčoka alebo osobná účasť vedenia KDH na Korčokovom nedeľnom mítingu – to všetko sa teraz javí tak, že vlastne si kresťanskí konzervatívci ani lepšieho kandidáta na prezidenta nemohli priať.

Ich opojenie je podobné tomu, ktoré na sociálnych sieťach vidno medzi progresívne ladenými influencermi, ktorí podporujú Korčoka a ktorí sú presvedčení, že tento muž stelesňuje všetky ich hodnoty.

Až akosi zaniklo to, že Korčok bol pre kresťanských konzervatívcov len náhradným riešením, keďže hnutie nedokázalo postaviť vlastného kandidáta. Že to bola z núdze cnosť.

Ale teraz je tá cnosť priam velebená. Zvláštne.