Dostať sa na gymnázium v Bratislave je čoraz náročnejšie Pod čiarou končia aj jednotkári. Školám v hlavnom meste navýšia preto kapacity

Zuzana Hanusová
Zuzana Hanusová

Na štvorročné gymnázia v Bratislavskom kraji sa hlásia silné populačné ročníky. Pre nedostatok miest tak skončia na stredných odborných školách aj žiaci s výbornými známkami. 

Na štvorročné gymnázia v Bratislavskom kraji sa hlásia silné populačné ročníky. Pre nedostatok miest tak skončia na stredných odborných školách aj žiaci s výbornými známkami. 

Zuzana Hanusová

Zuzana Hanusová

Pod čiarou končia aj jednotkári. Školám v hlavnom meste navýšia preto kapacity
Ilustračné foto: TASR

Ich dcéra veľmi chcela ísť na gymnázium najmä kvôli jazykom, nebola však čistá jednotkárka. Prijímačky robila na štyri gymnáziá v Bratislave, na bilingválne a dve klasické, a hoci chodila aj na doučovanie, zostala všade pod čiarou. 

Na viaceré gymnáziá v Bratislave sa v minulom školskom roku hlásilo bežne vyše tristo detí a brali maximálne šesťdesiat. Podľa analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky sa v tom školskom roku v Bratislavskom kraji na gymnáziá dostalo 69 percent žiakov ôsmych a deviatych ročníkov s priemerom známok 1,1, čo je najnižší podiel spomedzi všetkých krajov. 

V porovnaní s inými krajmi Slovenska najhoršie dopadli aj ôsmaci a deviataci s priemerom známok 1,3, z ktorých v septembri nastúpilo na gymnáziá v Bratislavskom kraji len 35 percent. 

„V Bratislave je veľký tlak na deti, aby boli na gymnáziu, a keď sa im to nepodarí, tak majú pocit, že zlyhali a už sa dobre ďalej neuplatnia. Celá rodina bola v strašnom strese, lebo nám zostali v Bratislave na výber stredné odborné školy. Ale aj tie boli plné. Keď som ich dodatočne obvolávala, tak mali jedno, dve voľné miesta,“ hovorí pre Postoj Henrieta, mama spomínanej tínedžerky.

Dostali tip, nech dcéru skúsia prihlásiť na gymnáziá v niektorom malom meste a nech sa potom po mesiaci, keď sa počty žiakov „učešú“, pokúsia o prestup. „Keďže situácia s gymnáziami v Bratislave je náročná, išli sme cestou oklamania systému, ale v podstate sme nemali veľmi na výber, keď dcéra nechcela skončiť na učilišti.“

Školy, ktoré mali po prvom kole prijímačiek ešte voľné miesta, robili dodatočne druhé kolo. V Bratislave robilo druhé kolo len jedno gymnázium, kde sa však na päť voľných miest hlásilo 50 detí. 

„Pozerali sme preto mestá ako Lučenec, Rimavská Sobota, kde nemali naplnené kapacity, nakoniec sme sa však rozhodli pre Brezno, aby sme mali istotu. Dodatočne som obvolávala bratislavské gymnáziá, či by bol možný prestup, ale všade mali aj v septembri plno. Nakoniec to dopadlo tak, že dcére sa v Brezne páči natoľko, že sa tam rozhodla zostať. Ako rodina sme sa preto presťahovali do Banskej Bystrice, aby to mala dcéra bližšie do školy,“ hovorí Henrieta. 

Najbližšie roky bude nápor na gymnáziá veľký

Rodičia v hlavnom meste situáciu pochopili a zapisujú svoje deti na doučovania už od ôsmeho ročníka, aby vyskúšali šťastie na päťročné bilingválne gymnáziá. Je jedno, na ktoré gymnázium, dôležité je dieťa niekam umiestniť. Ďalšie kurzy im platia v deviatom ročníku, aby tak zvýšili šance na úspech. Gymnáziá v Bratislavskom kraji budú totiž podľa prognóz odborníkov preplnené aj najbližšie roky. 

„Najvyšší nárast počtu žiakov stredných škôl očakávame v porovnaní s rokom 2022 v Bratislavskom kraji, kde sa počet podľa prognóz do roku 2030 zvýši až o 8000 žiakov (26 percent),“ napísal Dávid Martinák, analytik Inštitútu vzdelávacej politiky.  

K nárastu oproti súčasnosti však príde podľa neho aj v iných krajoch na západnom Slovensku, v Trnavskom kraji sa počet žiakov stredných a špeciálnych stredných škôl do roku 2030 zvýši takmer o desať percent, čo je o 1800 žiakov viac, a v Trenčianskom to bude nárast o asi osem percent, teda o 1250 žiakov.

Analýza Inštitútu vzdelávacej politiky tvrdí, že kapacity gymnázií a aj plánovaný počet novoprijatých žiakov v Bratislavskom kraji v roku 2023 postačovali na prijatie menej ako polovice žiakov so záujmom o toto štúdium, pričom v roku 2021 to bolo ešte 65 percent.

„Vzhľadom na demografickú prognózu a minimálny priestor pre navyšovanie miest na gymnáziách však predpokladáme, že rozdiel v dostupnosti gymnaziálneho štúdia medzi Bratislavským krajom a zvyškom SR sa bez dodatočného navýšenia kapacít bude v budúcnosti zvyšovať,“ tvrdí Dávid Martinák. 

Na gymnáziá sa hlásia aj tento rok populačne silné ročníky a tento nápor najbližšie roky nepoľaví. Za desať rokov stúpol počet deviatakov o 74 percent a podľa analytikov bude tento trend pokračovať aj do roku 2030. 

Určovanie počtu žiakov na štvorročné gymnáziá je kompetenciou samosprávnych krajov, ktoré majú zohľadňovať aj požiadavky trhu práce, a je na ich zvážení, aké počty žiakov pre jednotlivé odbory vzdelávania určia. Ministerstvo školstva môže na základe podnetov a námietok napríklad od zriaďovateľov škôl rozhodnúť o navýšení kapacít.  

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) za posledné tri roky počet miest na gymnáziách navýšil o viac ako 5 percent a v tomto roku o 11,8 percenta. „Do siete boli zaradené aj nové gymnáziá a na existujúcich gymnáziách sa navýšil výkon na maximálne počty žiakov v triedach. BSK je toho názoru, že počet miest na kvalitných župných stredných školách je dostačujúci,“ povedala pre Postoj hovorkyňa BSK Lucia Forman. 

Viac žiakov sa rovná väčšie sito

Riaditeľ Gymnázia Laca Novomestského v Bratislave Norbert Kyndl pre Postoj potvrdil, že tento rok otvárajú o jednu triedu viac ako minulý rok, to je o 30 žiakov viac. Nejde však o špeciálne navýšenie počtu žiakov, keďže dve triedy berú pravidelne každý druhý rok. 

„Minulý rok sa k nám hlásilo 312 žiakov, prijali sme 30,“ hovorí pre Postoj Norbert Kyndl. „Každý rok je niekoľkonásobne väčší záujem o štúdium na našom gymnáziu. Naša škola by sa nebránila navýšeniu, ale nemáme priestor. Od rodičov už nemáme tlaky na navýšenie, vedia, že s tým nevieme nič urobiť. Rodičia neprijatých žiakov, ktorí majú výborný prospech, sú nešťastní, že nemôžu študovať na gymnáziu.“ 

Gymnázium Matky Alexie je najprestížnejším gymnáziom v Bratislave spomedzi cirkevných škôl a svoje kapacity napriek silným ročníkom na štvorročnom gymnáziu navyšovať nebude. Minulý rok sa im do prvého ročníka hlásilo približne 150 žiakov, prijali 60.

Riaditeľka gymnázia Andrea Kaderová si myslí, že nie je potrebné navyšovať kapacitu bratislavských gymnázií. „Počet prijatých žiakov je už približne 10 rokov stabilný. Nemáme priestorové kapacity na akékoľvek ďalšie navyšovanie. Okrem iného by som nenavyšovala kapacitu aj preto, že už teraz je v Bratislave zázrak prijať kvalitného pedagóga,“ tvrdí pre Postoj. 

Okrem toho, že sa na bratislavské gymnáziá budú hlásiť populačne silné ročníky, stúpa aj celkový záujem o štúdium na gymnáziu. 

Zatiaľ čo v školskom roku 2020/2021 sa na gymnáziá v Bratislavskom kraji hlásilo 31 percent žiakov 8. a 9. ročníka, v školskom roku 2022/2023 to bolo už 34 percent.

Väčší počet záujemcov znamená aj väčšie sito na prijímačkách a kvalitnejšie zloženie tried na gymnáziách. To, že sa Bratislavský kraj ani ministerstvo nehrnú do masového navýšenia kapacít, je preto vcelku pochopiteľné. 

Rodičia, ktorí majú v Bratislavskom kraji deti na druhom stupni základnej školy, sa však musia pripraviť na prísnejší výber na stredné školy. To môže mať vplyv aj na vyššiu úroveň jednotlivých gymnázií, keďže v triedach skončia len tí najlepší. 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia
Diskusia