Týždenný výber Lukáša Krivošíka Ak sa chce stať Korčok prezidentom, musí vliať nádej aj odpojeným regiónom

Igor André je človek, ktorý na Spiši pracuje s Rómami, občas píše pre Postoj a na Facebooku má zaujímavé (a niekedy aj dosť politicky nekorektné) postrehy.

V súvislosti s výsledkami prvého kola prezidentských volieb si všimol, že okresy, v ktorých zvíťazil Ivan Korčok, akoby veľmi nahrubo kopírovali trasu diaľnice D1. Naopak, Peter Pellegrini získal popri Kysuciach či Ponitrí podporu vo viacerých častiach Slovenska, ktoré by sa dali označiť ako „odpojené“ regióny – oblasti, ktoré obišiel hlavný ťah rozvoja posledných desaťročí.

Ide najmä o notoricky zanedbávané regióny Gemera a Novohradu či pás územia na východe Slovenska od Zamaguria cez Šariš až po Zemplín. Nádej, že raz môže byť lepšie, mnohé z týchto oblastí opustila. A po nádeji odchádzajú aj ľudia.

Niečo ako Marshallov plán pre Zemplín, Šariš a Zamagurie

Slovensko trpí viacerými geografickými výzvami. Máme excentricky položené hlavné mesto, ktoré je od druhého (Košice) a tretieho (Prešov) najväčšieho mesta oddelené „gučou“ pohorí v strede krajiny.

O prekonaní tohto dopravne komplikovaného reliéfu bola nástojčivosť celej tej desaťročia trvajúcej debaty o „diaľnici do Košíc“. Z väčšej časti je hotová, no v našej verejnej debate málo rezonuje, že z pohľadu hlavného mesta má Slovensko nielen „východ“, ktorý treba prepojiť s Bratislavou (Prešov a Košice), ale má aj svoj „ďaleký východ“, teda oblasť, ktorú od Prešova a Košíc oddeľuje hradba v podobe pohoria Čergov a Slanských vrchov.

Diaľnica by sa mala z Košíc predĺžiť do Michaloviec a potom až do Užhorodu. Je to nádej prinajmenšom na rozvoj dolného Zemplína, no zvyšok „ďalekého východu“ na podobné veľké rozvojové impulzy stále čaká. No odpojený je aj Gemer a Novohrad a akiste by sa niečo dalo spraviť aj pre okresy ako Komárno a Dunajská Streda.

V kampani to zatiaľ veľmi nerezonovalo, no Ivan Korčok aj Peter Pellegrini sa narodili v Banskej Bystrici. Problémy regiónov by im teda nemali byť neznáme.

V odpojených regiónoch má silné pozície ľavica, čo sa aj teraz prejavilo jasnými víťazstvami Petra Pellegriniho. Smer, Hlas a spol. hlasy voličov z týchto oblastí pokladajú za automaticky dané – akoby ani nebolo potrebné sa o ne snažiť mimo kampane.

Ak sa chce Ivan Korčok stať prezidentom, mal by osloviť viac práve ľudí v týchto odpojených regiónoch. Mal by aj im vliať nádej na lepší život.

Prirodzene, možnosti prezidenta riešiť problémy chudobnejších regiónov sú veľmi obmedzené. No môže aspoň prisľúbiť, že do týchto regiónov bude ako prezident systematicky chodiť, že bude načúvať potrebám miestnych ľudí a dá im pocítiť, že sa na nich nezabúda.

Národnostní voliči a prezident evanjelik

Mnohé tieto regióny sú zároveň miestami, kde popri Slovákoch žijú aj občania maďarskej, rómskej či rusínskej národnosti. Od hlavy štátu sa očakáva, že bude prezidentom všetkých občanov.

Ak má Ivan Korčok problém so získaním menšinových voličov, mal by nejakú tú občasnú zdravicu v maďarskom, rómskom či rusínskom jazyku prepojiť aj so svojou rozvojovou agendou. Korčok totiž na svojej webstránke deklaruje, že popri snahe vytvárať mocenskú rovnováhu vláde Roberta Fica chce tiež upriamiť pozornosť na dlhodobo zanedbávané ekonomicko-sociálne problémy Slovenska.

Ivan Korčok by ako dlhoročný diplomat mohol napríklad dôveryhodne hovoriť o úlohe ekonomickej diplomacie. Prezident môže na svoju pracovnú cestu do zahraničia vziať napríklad delegáciu zamestnávateľov z regiónov alebo sa pokúsiť reprezentovať Slovensko aj z hospodárskej stránky a prispieť k pritiahnutiu zaujímavých investícií z cudziny.

Miriam Lexmann z KDH vyslovila myšlienku, že Ivan Korčok by mal využiť, že je praktizujúci evanjelik. Zvlášť v kontexte toho, že sú pred nami veľkonočné sviatky.

No Maroš Šefčovič i Robert Fico by mohli potvrdiť, že prílišné tlačenie na kresťanskú pílu sa v prezidentskej kampani môže vypomstiť. Zvlášť ak to u kandidáta pôsobí strojene a nepresvedčivo.

Korčok by však mohol pozitívne pripomenúť, že mnohé významné osobnosti slovenských dejín boli evanjelického vierovyznania (Ľudovít Štúr, Karol Kuzmány, M. R. Štefánik, Štefan Osuský...) a či to pre neho niečo znamená. Napríklad motív služby celému národu (nielen svojej konfesii) sa dá prepojiť s dlhoročným pôsobením prezidentského kandidáta v diplomatických službách SR a podobne.

Korčok chcel pred prvým kolom dokázať, že na slovenskú vlajku a vlastenectvo nemajú monopol výhradne ľudia ako Andrej Danko. Ak by prezidentský kandidát povedal o úlohe evanjelikov v slovenských dejinách a súčasnosti niečo duchaplné, štátotvorné a zjednocujúce, mohlo by to byť z hľadiska prezidentských volieb zmysluplnejšie než povinná fotka z bohoslužieb v kostole na Veľký piatok.

Neautentický „Pelle“

Peter Pellegrini sa môže pred druhým kolom spoliehať prinajmenšom na časť voličov Štefana Harabina. No aj im môže prekážať jeho nedostatok autenticity.

Pri sledovaní výkonu koaličného kandidáta si knihomoľ ľahko spomenie na román Muž bez vlastností od Roberta Musila či na román Talentovaný pán Ripley Patricie Highsmithovej.

Dalo sa to vidieť aj počas predvolebného duelu na Markíze, keď bol konfrontovaný s tým, že v niektorých veciach hovorí iné veci než ešte vlani. Patria sem aj témy ako podpora Ukrajiny alebo náhle posuny pri téme zväzkov osôb rovnakého pohlavia.

Pellegrini sa obhajoval, že napríklad pokiaľ ide o Ukrajinu, doba sa zmenila. No ako môžeme pri ňom vedieť, že napríklad neudelí prezidentskú milosť Dušanovi Kováčikovi (či iným prominentom vo výkone trestu)? Dnes síce výslovne tvrdí, že milosť neudelí, no čo ak o rok zmení názor s ospravedlnením, že „doba sa zmenila“?

Najväčšou šancou Petra Pellegriniho je, že druhé kolo za neho vybojuje Robert Fico. Ale je to zároveň aj jeho Achillovou pätou, lebo prílišná angažovanosť premiéra v prezidentskej kampani ľahko zmení druhé kolo na referendum o jeho vláde.

Korčok verzus PellegriniJe to stále otvorená hra

Jozef MajchrákMartin Hanus

Diskusia s arcibiskupmi Maximom a VasiľomVýroky pápeža o Ukrajine nemôžu otriasť našou vierou (+ video)

Imrich GazdaPavol Hudák

Ako Harabin pred svojimi útočí na šéfa HlasuPellegrini je prekopírovaný Šimečka, on začal covid diktatúru a stojí aj na strane vojny

Lukáš KekelákJuraj Brezáni

Kremeľ proti RusomPrečo Putinov režim mieri už aj na Michaila Zygara

Martin Hanus

Profesorka žurnalistiky Terézia RončákováKonzervatívni novinári s liberálmi radi polemizujú, tí sa konzervatívcom najmä vysmievajú

Jakub Lipták

Branko KiššZa Gašpara nechceli stíhať mafiána s väzbami na Bödöra

Marek Vagovič