Problémom nebol nedostatok nábytku, ale niečo úplne iné. Pozrite si, ako boli zariadené byty v roku 1979
Ľudia v dobovej reportáži opisujú jeden zásadný problém.
Umakartové jadro, výrazné tapety, televízna stena, rohová kuchynská lavica s typickým červeným poťahom a na stole plastový obrus. To sú len niektoré prvky socialistického interiérového dizajnu, ktoré mal kedysi azda každý a to bez ohľadu na to, či sa mu páčili. Preneste sa spolu s nami do roku 1979 a zaspomínajte si nielen na ikonický nábytok vďaka reportáži z relácii Noc v archíve.
„Každý kto čaká, kým mu pridelia byt, každý kto žije v provizóriu, už dlho predtým, ako dostane výmer, predstavuje si svoj budúci byt,“ prihovára sa hlásateľ v dobovej reportáži. Hovorí, že v hlave alebo na papieri sa dá nový byt zariadiť celkom dobre. Veď podľa analýz v ňom ľudia strávia najmenej 60 % svojho času.
Veľká sedačka – malá izba
Ideálne predstavy sa však medzi stenami nového príbytku často rúcali. Veľká sedačka – malá izba. Veľká izba – starý byt. Nový byt – škaredý nábytok. Mladé rodiny, ktoré dostali byt, väčšinou riešili len takéto problémy a predstavy o pohodovom bývaní sa menili na nočnú moru.
„To, čo na papieri vyzeralo lákavo a útulne, nevyzerá zrazu dobre. Potom premiestňujeme nábytok, improvizujeme a výsledkom býva často kompromis. Byt, v ktorom sa necítime dobre, byt, ktorý neraz ani zďaleka nespĺňa naše predstavy a často ani požiadavky na moderné a kultúrne bývanie,“ hovorí hlásateľka pri pohľade na malú preplnenú miestnosť v panelovom dome.
Problémový nábytok
Článok pokračuje na ďalšej strane:
