Aká bola posledná prezidentská debata pred prvým kolom Kto toto zvládol v RTVS dopozerať, je naozaj zaslúžilý volič

Takže sme v stredu večer na RTVS videli záverečnú debatu tejto prezidentskej kampane. Základný dojem: bolo to dlhé a nudné.

RTVS si zvolila čudný formát, dala do jednej línie a s rovnakým diskusným časom všetkých desiatich kandidátov a vyzvala ich, aby hovorili len o svojich víziách, prioritách, cieľoch. Mali zakázané reagovať na seba navzájom, čo bolo dosť absurdné a veľmi neprirodzené.

Takisto bolo neprirodzené, že tam stáli všetci pokope, pozerali sa len na moderátorov, iba na nich mohli reagovať a strácala sa možnosť normálnej diskusie. Bolo to trochu také školácke, moderátori kládli otázky a vyvolávali kandidátov, no a umravňovali ich, keď sa odklonili od témy alebo reagovali na svojich konkurentov.

Bizarné bolo aj to, že kandidáti stáli, ale keďže to bolo časovo neúnosné, mali k dispozícii aj stoličky – a občas aj pohľad do štúdia bol komický, niekto stál, niekto sedel, niekto sa opieral o pultík, niekto držal rovnováhu široko rozkročený, nebol to vždy pôvabný pohľad.

Tým celá tá debata strácala zmysel. A potom sa hovorilo o veciach, s ktorými prezident ani nemá veľa spoločného, napríklad kde by sa mala stavať nová nemocnica. Hovorilo sa aj o RTVS, trochu si tu verejnoprávna televízia riešila aj svoj problém. Korčok to využil na vyjadrenie solidarity s redaktormi RTVS, ale Pellegrini mu pripomenul, že koncesionárske poplatky zrušila SaS spolu s Korčokom. Keby ich SaS nezrušila, neboli by vraj v područí štátu. 

Desať kandidátov v debate RTVSMatovič sa zastal Korčoka, Pellegrini povedal, že sa stotožňuje s Harabinom

Juraj BrezániMarek Holka

Najbojovnejší bol v tejto téme Matovič, ktorý vyzval ľudí na okupačný štrajk, aby ľudia vlastnými telami bránili RTVS. Ale tejto téme sa venovalo dosť času, a keďže to bolo na pôde RTVS, pôsobilo to aj zvláštne, trochu to bolo aj vlastné promo. Kandidát Švec hneď vykričal, že dáma, ktorá moderovala Silnú zostavu, skončila na kandidátke PS. 

Tento formát debaty napokon najviac svedčil tým najexcentrickejším kandidátom a hviezdou bol Harabin a najmä Kotleba. Ten sa sebavedome a tvrdo ohradzoval aj voči spôsobu vedenia debaty a nebol v tejto veci vždy mimo. Využil príležitosť, aby hovoril aj o boji proti novému svetovému poriadku, o našich otrokároch v Bruseli a vo Washingtone. Jeho jazyk bol tvrdý, ale zrozumiteľný, Harabin mohol byť aj nervózny z jeho vystúpení. 

Pellegrini a Korčok skúšali v diskusii sofistikovanejšie metódy, aby mohli na seba útočiť a neporušili zásady diskusie. Korčok napadol tvrdo Pellegriniho, ale nemenoval ho (aby nebol zastavený) a používal výraz „niekto“, keď zase Pellegrini hovoril o Korčokovi, použil výraz „človek, ktorý bol tri roky členom vlády“. Nefungovalo im to veľmi, zaniklo to.

Ale viditeľné boli tieto veci: Pellegrini sa snažil získať si voličov Harabina. Napríklad vyhlásil, že je „v úplnej zhode s pánom Harabinom“, čo sa týka práva veta v EÚ.

Korčok sa zase snažil získať si maďarských voličov, povedal na ich adresu zopár pekných milých slov, napríklad že sú oddaní demokracii.

Keď sa hovorilo o zahraničnej politike, bolo to dosť hrozné aj počúvať, lebo hlavné slovo si bral Harabin, Kotleba, Náhlik či Švec a počuli sme veľa o tom, aké zločinecké je NATO, ako sme sa vzdali suverenity, ako tu nie sú vlastenci, ako nesmie žiadny slovenský vojak vstúpiť na Ukrajinu alebo ako tam už netreba poslať ani náboj, ani cent, lebo my tu na Slovensku „trieme biedu“.

Pri týchto rečníkoch so silnými slovami sa ani Igor Matovič nedokázal so svojou hlavnou témou – mafia pri moci – veľmi presadiť. Hoci sa držal svojej hlavnej vlajkovej témy, nerezonovalo to veľmi. Keď obhajoval RTVS a spomenul ministerku Šimkovičovú, bol napomenutý, aby neútočil osobne. 

Celkom príjemne pôsobil Patrik Dubovský, ktorý išiel svojou cestou, bol úplne pokojný, autentický, keď hovoril o tom, že máme pomáhať aj odídencom z Ukrajiny, a bolo na ňom jasne vidieť, že má v sebe silné hodnotové zázemie a neprispôsobuje sa kampani, nekalkuluje. A pokojne ako historik pripomenul Harabinovi, že za komunizmu poslal senát, ktorého členom bol aj Harabin, tajného františkána do väzenia. Harabin ho chcel usvedčiť z nekompetentnosti, ale narazil na historika, ktorý poznal detaily.

Ale Dubovský bodoval najmä pokojom a slušnosťou, hoci išiel aj do takéhoto útoku. A hovoril, že patríme do kresťanského latinského sveta a že Putin by mal vypratať územie Ukrajiny. V tejto zostave, kde sa veľakrát opakovalo ani cent Ukrajine a žiadna podpora pre ukrajinských utečencov, zneli takéto reči priam disidentsky odvážne.

Korčokovi, ktorý stál medzi Harabinom a Kotlebom, tento štýl debaty nesadol. Predsa len jeho prejav bol menej zrozumiteľný pri takejto konkurencii a nevedel si nájsť dobrú polohu. Pellegrini bol na tom podobne, hovoril veľa fráz a tajuplné útoky na Korčoka zanikli. Obaja hlavní kandidáti sa v tom strácali, boli možno najmenej výrazní.

Snaha viesť kultivovanú diskusiu o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou zlyhávala a vyvrcholila Harabinovými zvolaniami, že dôležitá je „de-na-ci-fi-ká-cia U-kra-ji-ny“, lebo tam je teraz banderovský a nacistický režim. Náhlik potom ešte pritvrdil, keď hovoril o ukrofašistickom režime a o terore z Kyjeva, ktorý rozpútali ukrajinskí šialenci na východe Ukrajiny. 

Nuž, potom je už vecná debata ťažká. Pellegrini pripomenul aspoň pápežovu bielu vlajku a Korčok len mechanicky zopakoval, že mier bude, keď Rusko prestane zabíjať na Ukrajine. Matovič sa aspoň emocionálne rozhorčil, či sme až tak hlboko padli a či by sme sa aj my pokojne vzdali napríklad Zemplína. 

A Švec, keď si už užil svoje minúty slávy, napokon oznámil, že sa vzdáva kandidatúry, a vyzval svojich voličov, aby volili Štefana Harabina. Ten bol ešte viac nabudený zvíťaziť.

Nuž, dosť depresívna debata to bola. Aj moderátori vyzerali na konci rezignovane, občas už len mechanicky čítali otázky.

O päť rokov pri novej prezidentskej kampani by tento formát mohol slúžiť ako odstrašujúci príklad. 

Už len fakt, že každý z desiatich kandidátov mal k dispozícii 16 minút čistého času, spôsobil, že debata mala tri hodiny, končila sa pred polnocou a bola únavná. Miešali sa v nej vážni kandidáti s výstrednými outsidermi, ktorí nemajú problém povedať hocičo. 

A dominovali práve tí outsideri, ktorí boli šťastní, že dostali v televízii toľko priestoru. Vychutnali si to. 

Kto bol schopný toto dopozerať? Tí, ktorí to zvládli, si zaslúžia titul statočného voliča.