Riešenie detských pohotovostných služieb Ministerka Dolinková sa zobudila zo zimného spánku

Autor je poslanec parlamentu za KDH.

Od júla a následne novembra 2024 má zaniknúť 15 detských pohotovostí na Slovensku. Ministerka zdravotníctva sa po takmer šiestich mesiacoch zobudila zo zimného spánku a snaží sa so samosprávami a zástupcami detských lekárov dosiahnuť dohodu.

Podľa dostupných informácií by malo ísť o doplnkové pohotovostné ambulancie v niektorých zo zaniknutých pohotovostí v závislosti od ochoty lekárov v tom-ktorom bode slúžiť. Čo je toto za kompetentný nápad?

Celý problém s ambulantnými pohotovosťami sa tiahne už niekoľko mesiacov. Dokonca za pôsobenia exministra zdravotníctva Michala Palkoviča bola k tomuto bodu zvolaná aj mimoriadna parlamentná schôdza. Nakoniec k nej nedošlo a problém, ktorý sa v médiách varil niekoľko týždňov, vybublal do stratena.

Nová vláda dosadila na čelo rezortu zdravotníctva bývalú prezidentku Združenia ambulantných poskytovateľov, ktorá by mala dokonale poznať celú problematiku ambulantných pohotovostí.

Žiaľ, doteraz neprišla so žiadnymi riešeniami, a čo je ešte horšie, nenašla si ani čas na stretnutia s tými, ktorí by jej riešenia radi pošepkali.

Na čo by sa mala ministerka zamerať?

V prvom rade sa treba opýtať, prečo by služba, ktorá je potrebná pre občanov v regiónoch, mala podliehať centrálnemu riadeniu v Bratislave. Regióny na Slovensku majú svoje špecifiká, a preto by bolo rozumnejšie, keby o ambulantnej pohotovosti rozhodovali jednotlivé vyššie územné celky.

Regulátor má zadefinovať rámec, teda vypočítať potrebu a zadefinovať minimálnu sieť. Na základe toho majú vyššie územné celky dostať zdroje na zabezpečenie tejto služby. Kde a ako túto službu zabezpečia, by malo byť kompetenciou a zodpovednosťou VÚC. Tie zároveň potrebujú vnímať rozpočtovú zodpovednosť, a teda že nemôže byť ambulantná pohotovostná služba všade. Že obmedzené zdroje musia vedieť čo najlepšie rozdeliť.

Po ďalšie sa treba zamyslieť, či dokážeme udržať systém, v ktorom máme ambulantnú pohotovostnú službu rozdelenú na deti a dospelých. Väčšina krajín má túto službu zjednotenú.

Pripomínam, že ambulantná pohotovostná služba je tu pre pacientov, ktorí sa nenachádzajú v bezprostrednom ohrození života. V takomto prípade by mal predsa každý lekár vedieť vyšetriť dospelého pacienta, ale aj dieťa. Tak ako to robí aj pri svojich príbuzných. Preto by malo byť prirodzené, aby sme detskú a dospelú pohotovosť zjednotili pod jednu strechu.

Zároveň je neudržateľné, aby sme ambulantnú pohotovostnú službu limitovali len na internistov a všeobecných lekárov pre dospelých, deti a dorast. Takúto službu by mal mať možnosť robiť každý lekár bez rozdielu špecializácie. Áno, aj očný lekár alebo chirurg.

Rovnako v záchrannej zdravotnej službe slúžia nielen anestéziológovia, ale aj lekári iných špecializácií. Možno by postačoval kvalitný kurz špecializovaný na najčastejšie prípady z praxe.

Ambulantné pohotovosti je najoptimálnejšie naviazať na fungujúci nemocničný manažment. Len tak môžeme pacientom v núdzi poskytnúť kvalitné a komplexné služby. Už dávno nie sme v dobe, keď na dôkladné vyšetrenie stačil fonendoskop, teplomer a vyšetrovacie lôžko.

Viacerí pacienti potrebujú ultrazvukové vyšetrenie, röntgen alebo CT vyšetrenie. A tie sú dostupné predovšetkým v nemocničných zariadeniach.

Dlhodobo sa diskutuje o potrebe doplnkovej triážnej telefónnej linky, ktorá by bola naviazaná na operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby a mohla byť primárnym miestom, na ktoré by sa mali obrátiť v prípade, že majú zdravotné problémy a nie sú v bezprostrednom ohrození života. Mnohým návštevám ambulantnej pohotovosti by sa dalo takto predísť.

Podľa súčasnej platnej legislatívy je aj dnes možná domáca návšteva lekára ambulantnej pohotovostnej služby, ale ten musí za seba počas výjazdu za pacientom zabezpečiť fyzickú náhradu v ambulancii, čo je fakticky nerealizovateľné. Legislatívu treba upraviť tak, aby postačovala telefonická dostupnosť.

A na poslednom, ale veľmi dôležitom mieste je financovanie. Financovanie by malo byť pre lekárov lukratívne, aby neboli problémy s obsadzovaním služieb. Za 12 eur na hodinu nie je možné zabezpečiť kvalitnú službu. Po zracionalizovaní služby by mala byť táto služba honorovaná aspoň na úrovni priemernej hodinovej mzdy lekára v nemocnici.

Tieto návrhy malo ministerstvo pretaviť do zmeny legislatívy a pracovať na udržateľnom programe ambulantnej pohotovostnej služby. Nič také sa neudialo.

Naopak, ministerstvo zdravotníctva túto problematiku dlhodobo prehliadalo. Za túto ľahkovážnosť nesie plnú zodpovednosť pani ministerka Zuzana Dolinková a strana Hlas, ktorá ju do funkcie nominovala.