Slováci a šťastie v prieskumoch Nie sme nešťastní, naopak. Ženy predbehli v šťastí mužov, najmenej spokojní sú dôchodcovia

Ak máme pocit, že šťastie je len éterická emócia, ktorú nemá zmysel merať, vedci dnes už nebudú súhlasiť. Výskum šťastia je na vzostupe a svedčia o tom tisícky štúdií, ktoré ho študujú ako emocionálny pocit či životnú spokojnosť.

Väčšina ľudí vo svete sa zdá byť aspoň priemerne šťastná. Skutočne nešťastní ľudia žijú v stredoafrických krajinách, Afganistane, Libanone či Indii. Najšťastnejších ľudí dlhodobo nájdeme v Dánsku, Nórsku, na Islande či vo Švajčiarsku.

Ako sú na tom Slováci?

Vlaňajšia Správa o svetovom šťastí ukázala, že v rebríčku šťastia na základe trojročného priemeru rokov 2020 – 2022 zo 130 svetových krajín sme skončili pomerne slušne – na 29. mieste. Z postkomunistických krajín nás predbehli len Česi, ktorí boli na 18. mieste, ako aj Rumuni, Slovinci a Litovčania.

Prvú trojku otvárali Fíni, nasledovali Dáni a Islanďania a potvrdili tak dlhodobé teórie o tom, že severské krajiny sú najšťastnejšie. Aj keď platí, že zápasia s vyšším počtom samovrážd, so zlým počasím či s alkoholizmom, nie sú na tom až tak zle, aby sa cítili nešťastní.  

V prvej desiatke skončil Izrael aj Holandsko, Švédsko, Nórsko, Švajčiarsko, Luxembursko a Nový Zéland.

Keď sa na šťastie pýtali vedci Slovákov uprostred pandémie v rámci Európskej sociálnej sondy, takisto sme nedopadli zle. 

Respondenti mohli svoj pocit vyjadriť na škále od 0 po 10. Nula znamenala mimoriadne nešťastný, desiatka vyjadrovala mimoriadne šťastný. 

Z reprezentatívnej vzorky 1416 ľudí vyznačilo extrémnu hodnotu 10 osem percent z nich, teda 115 ľudí. Nulu zakrúžkovalo 0,4 percenta opýtaných. 

V rámci tridsiatky krajín sa síce Slováci ocitli takmer na chvoste – na 24. mieste –, ale výsledok nebol taký zlý – skončili sme priemerne.

Slovákov predbehli Maďari a len o kúsok Česi. 

Najviac šťastní ľudia boli vo Švajčiarsku, druhí boli Islanďania, nasledovali Nóri a prvú päťku uzatvárali Slovinci.

Slovákov predbehli Maďari a len o kúsok Česi. Menej šťastní ako Slováci skončili Gréci, Poliaci, Srbi, Bulhari, ľudia na Cypre a najmenej šťastia krúžkovali v Lotyšsku.

„Sme v tej skupine krajín, kde to až tak pozitívne nevidíme, ale keď sa na to pozrieme v celej škále, nie je to také zlé. Dáta aj v čase hovoria, že nie sme nešťastní,“ komentoval pre Postoj Michal Kentoš z Centra spoločenských a psychologických vied SAV, ktoré sa už niekoľko rokov podieľa na výskume.

V celoeurópskom meraní šťastia tak nevyšla žiadna krajina ako nešťastná. Väčšina zažívala priemerné šťastie. Tie, ktoré v rámci desaťbodovej stupnice získali nad 7,5 bodu, boli na tom najlepšie. Slovensko sa blížilo k sedmičke.

Frfleme, kritizujeme, ale nešťastní nie sme

Ako sa na výsledky prieskumov pozerá psychológ a happytarián Aleš Bednařík, ktorý sa roky zaoberá šťastím a pozitivizmom?

To, ako Slováci dopadli, ho prekvapilo. Hovorí, že podľa nálady na Slovensku a z rozprávania sa s ľuďmi by mal človek tendenciu súdiť, že sme vlastne nešťastní, lebo na všetko frfleme a všetko kritizujeme, so všetkým sme nespokojní a zdá sa nám, že sa všetko zhoršuje.

„Ale reálne, v porovnaní s celým svetom sme na tom dosť dobre. Sme vysoko v rebríčku, sme v prvej tridsiatke zo 130 krajín,“ komentuje pre Postoj celosvetový rebríček.

Ak sa pozrieme na merania európskeho šťastia podľa pohlavia, na Slovensku sú ženy v porovnaní s rokom 2004 o čosi šťastnejšie. Aj muži vyšli šťastnejšie v porovnaní s minulosťou, ale hlásia o čosi menej šťastia ako ženy. 

Ženy na Slovensku sa cítia šťastnejšie než muži. Foto: unsplash.com

Čím to je? Podľa Bednaříka všeobecne platí, že ženy bývajú o kúsok šťastnejšie ako muži, ale najmä v tých krajinách, kde sa cítia slobodné. „Ide o demokratické krajiny a ženy tam majú svoje práva,“ spresňuje. 

Šťastie žien sa podľa odborníka dá vysvetliť aj tak, že oproti mužom lepšie spracúvajú svoje emócie. „Majú viac priateľských vzťahov v rodine a v komunite či v práci a to ovplyvňuje výrazne pocit šťastia,“ dopĺňa Bednařík.

Ani podľa Kentoša z SAV nie sú poznatky, že by muži boli všeobecne šťastnejší ako ženy. A to aj napriek faktu, že ženy sú celosvetovo menej vzdelané aj zarábajú menej. 

Slovenskí dôchodcovia nie sú spokojní so životom

Aleša Bednaříka na európskych výsledkoch zaujalo, že šťastie u Slovákov klesá vekom.  

„Ako prechádzame desaťročiami, tak miera šťastia klesá. V dotazníkoch sa objavuje takzvaný U-efekt, čiže najmenej šťastní sme v strednom veku medzi štyridsiatym a päťdesiatym rokom, keď máme najvyššie kariérne očakávania a najvyššie sklamanie, že život je ťažký,“ objasňuje. 

Po šesťdesiatke sa síce zvyčajne u ľudí miera prežívaného šťastia zvyšuje, lebo klesajú ich očakávania, sú emocionálne vyrovnanejší, netúžia už po kariére a celkovo sú spokojnejší so životom, ale v dátach zo Slovenska to nevidíme, upozorňuje Bednařík. To však nesedí s celosvetovými výskumami, v ktorých je obvykle miera šťastia v súvislosti s vekom iná.

„Naši dôchodcovia sú nespokojní a o tomto by bolo zaujímavé diskutovať. Je zrejmé, že zvyšovanie dôchodkov tomu nepomáha.“

Čo sa teda deje so slovenskými dôchodcami? 

Podľa Bednaříka sa už počas staroby necítia potrební. „Neexistujú aktivizačné programy, komunita, v ktorej žijú je individualistická, deti a vnúčatá nemajú so svojimi starými rodičmi intenzívny kontakt, necítia sa potrební a využití,“ hodnotí.

Naši dôchodcovia sa necítia šťastní. Foto: unsplash.com

Prvé výskumy šťastia, ktoré sa objavili po druhej svetovej vojne, boli spájané skôr s materiálnym komfortom. Postupne vedci zistili, že materiálna istota nemusí znamenať aj viac šťastia. Šťastie postupne ovplyvňovala aj úroveň vzdelania, zdravie či sloboda.

Podľa happytariána Bednaříka sú peniaze pre spokojný život dôležité. „Čím menej ľudí v krajine je pod hranicou chudoby, čím menej ľudí v krajine potrebuje pomoc od štátu, od neziskových organizácií či od darcov, tým sú ľudia šťastnejší.“

Na subjektívny pocit šťastia však okrem financií vplývajú podľa neho najsilnejšie počet a kvalita dobrých vzťahov v rodine, v širšej rodine, v susedstve, práci, medzi priateľmi, ale aj vzťahy s náhodnými ľuďmi, ktorých stretávame.  

Na subjektívny pocit šťastia najsilnejšie vplývajú naše vzťahy.

Naše šťastie rastie tiež so zdravím, ale aj s veľkorysosťou či mierou korupcie a mierou dôvery voči cudzincom.

Prečo sa prieskumy pýtajú ľudí práve na šťastie? Vedec Kentoš vysvetľuje, že šťastie sa veľmi dobre konceptualizuje. „Ľuďom nie je veľmi potrebné vysvetľovať, čo je to šťastie, lebo tá implicitná predstava je zrejmá,“ hovorí.

Kým spokojnosť je viac o uvažovaní, šťastie je emocionálna záležitosť.

Keď sa ľudia majú zamýšľať, či sú spokojní, nie je to pre nich také jednoznačné, pretože riešia, s čím presne by mali byť spokojní. Pri šťastí podľa neho vedia ľudia reagovať hneď.

Premýšľanie o šťastí je vždy subjektívne, ale vedci aj psychológovia sú presvedčení, že má zmysel sa na túto emóciu pýtať. Priznávajú, že to nie je práve jednoduchý výskum, ale odpovede ľudí ukazujú, ako ich rokmi ovplyvňujú udalosti a ako sa mení ich život.