Párová terapia Žijeme s manželkou v rutine. Keď aj máme chvíľu pre seba, pozeráme do telefónov

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail parovaterapia@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.  

Zdravím,

s manželkou sme spolu 16 rokov, máme dve deti a náš život sa točí okolo práce a každodenného režimu detí. Keď aj máme nejaký voľný čas pre seba, väčšinou ho premrháme s mobilom v ruke, lebo pre únavu už po práci ani jeden z nás nemá energiu na vymýšľanie nejakých aktivít vo dvojici. Na mobile si ja aj manželka počúvame svoje podcasty alebo čítame médiá, málokedy však narazíme na niečo, čo by nás spojilo. Keď príde víkend, obaja sme unavení, ja by som však rád privítal nejakú zmenu, naplánoval nejaký výlet. Avšak manželka venuje celú sobotu upratovaniu a nedeľa sa nesie v rutine kostol, obed, občas návšteva rodiny a potom nejaký film alebo zase mobil. Na víkendové pobyty nemáme veľmi financie, takže počas roka upadáme do kolotoča, ktorý ma začína frustrovať. Čo sa s tým dá robiť?

Milan

Pozdravujem Vás, Milan. To, čo opisujete, je, žiaľ, čoraz častejší fenomén, ktorý sa nám do života dostáva ledva badateľným spôsobom. Ani sa nenazdáme a je z tohto fenoménu žalostný návyk, životný štandard, ktorý je ťažko zvrátiť.

Tento fenomén postupného vzďaľovania sa od seba je zapríčinený novodobými prostriedkami, ktoré nám umožňujú rýchlo vypnúť a rýchlo dôjsť k príjemnej úľave pre preťaženú myseľ. Avšak zväčša za vysokú cenu vzájomnej separácie.

Dokážeme robiť spolu čoraz menej aktivít. Keďže preferujeme odlišné obsahy a dnešná doba nám umožňuje vyberať si akékoľvek obsahy a kedykoľvek, tak sa nám bežne stáva, že sedíme síce spolu v miestnosti alebo dokonca pri stole, ale pohrúžení sme do vlastných obsahov na svojich monitoroch. Vytráca sa spoločná zábava, spoločná inšpirácia, spoločný kultúrny zážitok, spoločné stolovanie, o spoločnom pochutení si na jedle už ani nehovoriac.

Samozrejme, zábavné a úľavové výdobytky už z našich životov nikdy nezmiznú, no vyzerá to tak, že sme sa zatiaľ s nimi nenaučili narábať múdro. Ešte výraznejšie nás učia pristupovať k životu fragmentovane. Vytráca sa celistvý pohľad na život. A tomuto riziku sa žiaľ nevyhnú ani naše vzťahy.

Pokiaľ vzťah nemá dobré podmienky, pravdepodobne sa mu ani nebude dobre dariť. Na školách nás učia finančnej gramotnosti, digitálnej gramotnosti i asertívnej životaschopnosti, ale vo vzťahoch sme stále uviaznutí v infantilnej ignorácii základných zákonitostí vzťahov. Akoby sme vo fyzike pohŕdali gravitáciou s odôvodnením, však nejako bude.

Vzťah je nesmierne zložitý komplex procesov, do ktorého nastúpime za chodu so žalostne slabým poznaním aj seba samých a nieto ešte toho druhého, s ktorým do vzťahu hodláme vstúpiť.

Naši rodičia, ako i naše vzdelávanie a kultúra krajiny akosi zostávajú v domnienke, že to nejako pôjde samo. Veď ani nás to nikto neučil, vravíme si. Ale žiadny „Samo“ neprichádza, aby to za nás vyriešil. Takto zanedbáme kultiváciu našich vzťahov. Pravdepodobne žijeme, neustále sa duševne preťažujúc, z nejakých záložných rezerv, pretože tak veľmi sa potrebujeme rýchlo vypnúť, rýchlo dôjsť k úľave.

Po rozhodnutí chcieť žiť inak Vás bude čakať dlhá cesta malých, no významných rozhodnutí, keď náš vzťah začneme vnímať a začneme najprv kultivovať podmienky naň a neskôr aj samotný vzťah.

Môžete si najprv zadefinovať, ako Váš vzťah vnímate. Ako sa v ňom cítite, čo Vám v ňom chýba. A môžete sa rozhodnúť, čo mu viete ponúknuť. To všetko si môžete vyhodnocovať raz za týždeň. Môže byť osobné to, ak budete transparentní pred niekým tretím, ktorý Vás bude sprevádzať.

Táto etapa si žiada vytrvalosť a dôslednosť, aj keby sa zmeny nediali alebo neboli výrazné. Nezabúdajte, je to len začiatok niečoho, čo sa nazbieralo za šestnásť rokov manželstva. Prajem zmysluplnú cestu za zmenou. 

S pozdravom Zoltán Mátyus