Karin Králová je úspěšná slovenská malířka žijící ve Francii. Nedaleko Louvru, ve známém pařížském domě L’aftersquat 59 rue de Rivoli, kde se scházejí umělci z celého světa, tvoří v ateliéru své krásné obrazy. Ty dělají radost i mnoha známým osobnostem, včetně bývalého francouzského prezidenta Françoise Hollanda či filmové hvězdy Pierra Richarda.
Mohla byste zavzpomínat na svoje dětství a život na Slovensku?
Narodila som sa v Lučenci, a keď som mala rok, presťahovali sme sa do Bratislavy. Mama pochádza z regiónu Gemer a otec zo Šariša. Detstvo som prežila v Bratislave a letné prázdniny v prekrásnej gemerskej a šarišskej prírode u starých rodičov. Nikdy nezabudnem, ako sme s bratrancami a sesternicami chodili po lese a zbierali čučoriedky alebo maliny. Vstávali sme o štvrtej hodine ráno, aby sme boli čím skôr v lese, a zbierali, kým bolo čo. Občas sme mali šťastie vidieť v diaľke srnku a občas som sa bála, aby sme nenatrafili na diviaka alebo medveďa. Slovenská aj česká príroda sú prekrásne. Myslím, že aj preto ma v mojej tvorbe príroda veľmi inšpiruje.
Kdo vás přivedl k umění?
Otec, ktorý ma vždy prihlasoval na súťaže v maľovaní a potom, keď som vyhrala, išiel za porotou a hovoril im, aby dali cenu niekomu inému, že ja už mám cien dosť. Obaja rodičia sú síce inžinieri, agronómovia, ale môj otec písal básne, bol amatérsky herec a dokonca rád kreslil. Po mame som zdedila lásku ku kvetom, ku koňom a nedávno som sa dozvedela, že tiež rada kreslila. Sme tri sestry a rodičia nás učili láske k obrábaniu zeme a tiež to, že najväčšie bohatstvo, ktoré máme, pochádza zo zeme a tá je tiež mojím zdrojom inšpirácie. Keď som bola mladšia, mala som veľa koníčkov. Tancovala som, chodila na step, hrala na klavíri a na gitare, ale vášeň k maľbe je jediná, ktorá mi zostala dodnes a stala sa mojím zamestnaním a vášňou. Už ako malá som vraj chodila po byte a opakovala dookola, že budem maliarkou.
Teď je vaším domovem Paříž. Snila jste o tom, že budete žít v cizině?
Nikdy som nesnívala o Paríži. Ako dieťa som túžila po New Yorku. Pôvodne som sem prišla po maturite za sestrou, len na pár mesiacov. Keď som tu už bola, tak som sa zapísala na kurzy francúzštiny. Paríž bol vždy mestom umelcov, a keďže som chcela študovať umenie, nebolo na svete lepšie miesto. Tri roky štúdia jazyka nie je veľa, ale v dvadsiatke máte všetku odvahu sveta, tak som si podala prihlášku na svetoznámu Sorbonnu. Neverila som veľmi, že by som sa tam mohla dostať, preto som si paralelne podala prihlášku aj na Univerzitu v Saint-Denis a odišla som domov na Slovensko na celé leto.
Předpokládám, že to dopadlo skvěle…
Keď som sa vrátila do Paríža, neverila som vlastným očiam. Čakali ma tam odpovede z oboch univerzít a obe kladné! Zostávali mi tri dni do zápisu, teda tri dni na to, aby som sa rozhodla, kde chcem študovať. To nie je veľa, aby ste seriózne rozhodli o svojej budúcnosti. Nakoniec som sa rozhodla pre Saint-Denis. Rozhodnutie pre mnohých nepochopiteľné, lebo veď svetoznáma Sorbonna sa predsa neodmieta. Moja trojdňová rýchloanketa mi však dala odpovede, ktoré som potrebovala. Ak by som chcela byť teoretik, akademickejšia Sorbonna by bola pre mňa ideálna. Ale ja som chcela maľovať a to mi ponúkalo štúdium na Saint-Denis, kde sme mali, samozrejme, aj teóriu, ale hlavne úžasných profesorov na praktickú maľbu. Musela som pracovať dvakrát toľko ako frankofónni študenti, ale po piatich rokoch som na štátniciach skončila najlepšie v ročníku. Ako diplomovú tému som si vybrala „Ľudové umenie v prepojení so súčasným umením“ a veľa som pracovala so slovenskou čipkou.
Jaká byla studia v pařížském předměstí Saint-Denis?
Boli to krásne študentské časy, keď spoznávate ľudí z celého sveta. Boli sme skupina kamarátov, kde boli Taliani, Tunisania, študenti z Južnej Ameriky či Ázie. Je to veľmi obohacujúce sledovať rôzne kultúry, ktoré sa snažia navzájom si porozumieť, pochopiť, ako fungujeme, akí sme, odkiaľ sme, prečo sme tu a nie v našich rodných krajinách. V Paríži je naozaj z čoho vyberať, keď sa chcete ísť zabaviť s priateľmi, do klubu, kina či galérie…
Své obrazy jste vystavovala třeba v Itálii, Monaku, Maroku, Moskvě, Bulharsku, Rumunsku, Miami nebo v Šanghaji. Na kterou výstavu nejraději vzpomínáte?
Úžasná bola výstava v New Yorku alebo v Tunise, kde som bola pozvaná vtedajším prezidentom Festivalu výtvarného umenia v roku 2010. No a, samozrejme, v Prahe, v Bratislave, v Paríži, kde žijem, a v rôznych mestách vo Francúzsku.
_2.jpg)
S hercem Pierrem Richardem
Máte představu, kdo všechno vlastní vaše díla?
Moje obrazy si kúpili aj zberatelia z krajín, v ktorých som nikdy nebola. Viacero obrazov je v Dubaji, v Miami, Chicagu, Londýne, Amsterdame, v Španielsku, vo Varšave, Kalifornii, v Čechách a na Slovensku. Je to naozaj niečo, čo ma ako umelkyňu vždy veľmi poteší, že kus mojej práce a vlastne aj mojej duše je niekde vo svete a robí tam radosť. Medzi známych vlastníkov mojich obrazov patria aj osobnosti ako bývalý francúzsky prezident François Hollande, filmová hviezda Pierre Richard, saudská kráľovská rodina má tiež jeden môj obraz. U nás doma má dve moje diela podnikateľ Milan Fiľo a tiež slovenský herec Andy Hryc, ktorý mi urobil výstavu vo svojej galérii pod Bratislavským hradom. Komunikovali sme aj o ďalšej, ale to už, bohužiaľ, nestihol.
Setkala jste se tedy se spoustou známých osobností. Která setkání patřila k těm nezapomenutelným?
Jednoznačne boli veľmi príjemní už vyššie spomínaní páni, s ktorými som sa stretla. Skvelý bol Andy Hryc, Božidara Turzonovová, Yvettka Blanarovičová či hudobný skladateľ Zdeněk Barták. A medzi mojich favoritov patrí vďaka veľkej dávke humoru práve François Hollande, ktorý ma navštívil aj v mojom parížskom ateliéri. A tento rok si ma vybral manažérsky tím Jacksona Wanga, aby so mnou spravil rozhovor. Je to herec, tanečník a spevák, ktorý v Čechách a na Slovensku nie je až taký známy, ale je to veľká hviezda popu z Hongkongu. Ak sa pozriete na jeho Instagram, má vyše 33 miliónov sledovateľov. Jeho koncerty sú vždy vypredané po celom svete. Strávila som s ním len 20 minút, ale je to veľký profesionál a milý mladý muž.
Váš ateliér se nachází nedaleko Louvru ve známém pařížském domě L’aftersquat 59 rue de Rivoli, což je jedno z nejnavštěvovanějších center moderního umění v Paříži. Kolik času tam trávíte?
Toto miesto je úplne magické, nielenže sa nachádzame v samom centre Paríža, ale na šiestich poschodiach sa v 30-tich ateliéroch stretávame s umelcami z celého sveta, ktorí sem nielen prídu vystavovať, ale môžeme ich sledovať pri práci. Na prízemí máme veľkú galériu, kde robíme výstavy a občas nám slúži aj ako koncertná miestnosť. 59 Rivoli je otvorené publiku. Návštevníci prichádzajú do ateliérov umelcov a pozerajú na hotové diela aj na to, ako ich vytvárame. Ak vám nie je príjemné, že vás niekto sleduje pri práci, tak toto miesto rozhodne nie je pre vás. Ja som mala kedysi vo zvyku maľovať večer a úplne sama. Dnes už maľujem kedykoľvek, a keďže som aj v galerijnej komisii, som v ateliéri naozaj skoro stále.
Loňské březnové výstavy se mj. zúčastnil i slovenský velvyslanec ve Španělsku Juraj Tamaga (druhý zleva)
Jak se žije Paříži?
Život v Paríži nie je ako v seriáli Emily in Paris. Je to tu ako vo väčšine metropol. Parížania majú na to jednu vetu: „ Metro, boulot, dodo,“ čo znamená metro, práca, spánok. Ja chodím do ateliéru na bicykli, udržuje ma to vo forme, a keď mám chvíľu, tak sa rada túlam po parížskych uličkách, lebo aj po tých rokoch tu je čo obdivovať.
Co vám osobně malování dává?
Maľovanie je pre mňa vitálna potreba. Ak dlhší čas nemaľujem, chýba mi to. V hlave si vymýšľam obrazy a inštalácie, ktoré tiež robím. Fascinuje ma vesmír a metafyzika. Som uchvátená morom a oceánom. Je to živel, ktorý mi naháňa strach a zároveň ma veľmi priťahuje, preto je jednou z tém mojich malieb. Ale mojou veľkou studňou inšpirácie je slovenské ľudové umenie, moje korene. Odkiaľ som, kto som a kam idem. A kde mám svojich najbližších.
TAYLOR FOUNDATION
Od roku 2014 je členkou The Taylor Foundation, jedné z nejvýznamnějších nadací ve Francii, která už od roku 1844 sdružuje výtvarníky, sochaře a architekty. „Myslím, že pre každého umelca je naozaj veľká česť byť v nadácii Taylor. Ja som členkou už deväť rokov a považujem to za uznanie svojej práce, ktoré mi umožnilo pridať sa ku skupine umelcov, ktorých si vážim. Taylor Foundation robí každý rok rozličné konkurzy na rôzne ceny, organizuje nádherné výstavy a dáva tak svojim členom šancu vystavovať v ich krásnej galérii,“ říká malířka.
CV BOX
Karin Králová (narodila se v roce 1985 ve slovenském Lučenci) je úspěšná malířka tvořící a žijící v Paříži.
V roce 2009 získala magisterský titul Master 2 v oboru Výtvarné umění: Teorie a praxe současného umění a nových médií. V roce 2016 se připojila k umělcům, kteří tvoří a vystavují ve slavné instituci Parisian at 59 de Rivoli. Je to třetí nejnavštěvovanější centrum moderního umění v Paříži.
V začátcích malovala ženské tělo a nořila se do lidské bolesti a dramatu. V roce 2016 přišla nová fáze, zdánlivě klidnější, duchovnější, a s ní série Mandala.
V roce 2018 začala rozvíjet své obrazy o vesmíru a zaměřila pozornost nejen na hvězdy, ale i na Zemi. Na sérii obrazů s názvem Gaia umožňuje objevit práci s materiály a barvami na kruhovém formátu. Tato série je inspirována přírodou, vypovídá o zemi ve všem, co nabízí.
Od roku 2014 za sebou má řadu originálních prací, jako například návrh loga filmové společnosti Beart nebo monumentální instalace na fasádě 59 Rivoli. Vystavovala v mnoha zemích světa. Její soukromé sbírky jsou například v Dubaji, Praze, Bratislavě, Miami, Chicagu, Londýně, Amsterdamu, Bilbau, Varšavě, Paříži, Cannes, Mahres a jinde.
reklama
