O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (41)

V 41. diele seriálu o zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla predstavíme basbarytonistu Vratislava Jelínka, sólistu operného súboru SND v rokoch 1939 – 1941.

Vratislav Jelínek (narodil sa 6. februára 1910 v Lounoch, dátum a miesto úmrtia nie sú známe), bol pôvodným povolaním automechanik. Spev študoval u profesora Luisa Kadeřábka na Štátnom konzervatóriu v Prahe (1935–1939). Bol sólistom operného súboru SND (1939 – 1941), potom pôsobil v Moravskom divadle v Olomouci (1942 – 1945), v Divadle 5. května v Prahe (1945 – 1946). V umeleckej činnosti pokračovala ako herec vo Vesnickom divadle (1946 – 1951) v Prahe, Mestskom oblastnom divadle v Kolíne (1951 – 1952) a v spevohre Mestského oblastného divadla v Kladne (1952).

Prirodzeným hlasovým nadaním, zrnitým farebným basom a bezpečnou technikou zaujal Jelínek už na výstupnom koncerte absolventov pražského konzervatória (1939) prednesom árií z opier Rimského-Korsakova Sadko a z Dvořákovej Rusalky s výborným klavírnym sprievodom Jaroslava Krombholca.

Umeleckú činnosť začal v roku 1939 ako sólista operného súboru Slovenského národného divadla. Naštudoval postavu Schaunarda v prvom uvedení Pucciniho Bohémy v slovenskom preklade Štefana Hozu (1939). Podľa kritiky podal dobrý výkon a jeho angažovanie bolo pre operný súbor prínosom.

Po doštudovaných menších postavách gajdoša Stacha a Starčeka v opere Figuša-Bystrého Detvan (1939, insc. 1938), stvárnil Varsonovjeva a druhého strelca v Musorgského Chovančine (1939). Dobre charakterizoval postavu Erasmusa Švajgerta v opere Františka Picku Maliar Rainer (1940), dôstojného učiteľa Runda v opere Johanna Schenka Dedinský barbier (1940). Zaujal ako Ahmud Hašanaga v pôvodnej, nie veľmi úspešnej, kritikou odmietnutej Rosinského romantickej opere Čalmak (1940). Spieval postavu Miša v prvom uvedení pôvodnej baladickej opery Ladislava Holoubka Svitanie (1941).

Bol hlasovo výborným Samuelom vo Verdiho Maškarnom bále (1940), kde spolu so Zd. Ruth-Markovom ako Tomom vytvorili jedinečnú sprisahaneckú dvojicu. Páčil sa ako Mícha v Smetanovej Predanej neveste (1940), kritika pochválila aj jeho správnu slovenčinu. V alternácii so Zd. Ruth-Markovom naštudoval Lotaria v Thomasovej Mignon (1940). Dobre sa uplatnil ako Caesare Angelotti v Pucciniho Tosce (1940), Ceprano vo Verdiho Rigolettovi (1941), temperamentný barón Douphal vo Verdiho La traviate (1941).

Bol spevácky dobrým Egyptským kráľom vo Verdiho Aide (1941), Zunigom v Bizetovej Carmen (1941). Spevácky výborný a herecky distingvovaný výkon podal v postave démonického Neznámeho v opere Wernera Egka Peer Gynt (1941) v hudobnom naštudovaní Josefa Vincourka, prvú reprízu ktorej dirigoval aj na premiére prítomný autor.

V spevoherných inscenáciách vytvoril podarenú figúrku sedlárskeho majstra Andreja Brunedera v operete Bertého a Schuberta Dom u troch dievčatiek (1939) a krčmára Michala v Lehárovej Cigánskej láske (1940). Pekným speváckym prednesom upútal v spevnej vložke v prvom uvedení operety Schneidera-Trnavského Bellarosa (1941).

V decembri 1950 spieval pohostinsky Vodníka v Dvořákovej Rusalke (1950) a Knieža Gremina v Čajkovského Eugenovi Oneginovi (1950). Kritiky o jeho vystúpeniach sa nezachovali, iba plagát a záznam tajomníka SND Karola Laštuvku v Archíve SND.

Po príchode do Moravského divadla v Olomouci doštudoval niekoľko postáv, akými boli napr. Hrabě (Dvořák, Jakobín), Marbuel (Dvořák, Čert a Káča), Angelotti (Puccini, Tosca), Sparafucille (Verdi, Rigoletto), Collin (Puccini, Bohéma) a i. Zaujal ako starý sluha Diego vo Fibichovej opere Nevěsta messinská (1942), Soudce z Richmondu vo Flotowovej Marte (1942), jeden z Nazarénov v Straussovej Salome (1942) uvedenej v prvom českom preklade v hudobnom naštudovaní Karla Nedbala.

Prečítajte si tiež:
• O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (seriál)
• Smetanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

Kritiku príjemne prekvapil sýtym hlasom a výstižným poňatím epizódnej postavy magistra Angela v prvom uvedení opery Georga Fuhra Florentské dobrodružství (1942). Dobre charakterizoval filozofa Alidora v Rossiniho Angeline (1943), páčil sa ako Vítr v prvom uvedení opery Václava Kálika Jarní jitro (1943). Ako záskok za nemocného kolegu vytvoril peknú postavu košťatářa Petra v Humperdinckovej opere Perníková chaloupka (1943), pozoruhodný výkon podal v postave Matouša v Smetanovej Hubičke (1944).

Z ďalších postáv stvárnil Míchu (Smetana, Prodaná nevěsta, 1942), Bartola (Mozart, Figarova svatba (1942), Nazaretského (Strauss, Salome, 1942), Haraštu (Janáček, Příhody lišky Bystroušky, 1943), Montana (Verdi, Othello, 1943). Narýchlo zaskočil za nemocného kolegu v úlohe Starostu v opere R. Karela Smrt kmotřička (1944), v Smetanovom Daliborovi (1944) stvárnil popri Benešovi aj priveľmi teatrálneho Budivoja.

V novozaloženom Divadle 5. května v Prahe upozornil na seba vyrovnaným speváckym výkonom v postave Oldřicha v Smetanovej opere Braniboři v Čechách (1945) v legendárnej inscenácii dirigenta Václav Kašlíka. Zaujal ako markíz vo Verdiho Traviate (1945) a ako spevácky dobrý a herecky pôsobivý poručík Zuniga v Bizetovej Carmen (1946).

V umeleckej činnosti pokračoval ako herec vo Vesnickom divadle (1946 – 1951) v Prahe, Mestskom oblastnom divadle v Kolíne (1951 – 1952) a v spevohre Mestského oblastného divadla v Kladne (1952).

Vratislav Jelínek bol prvým manželom herečky Viery Strniskovej (1951 – ?), pôsobiacej v rokoch 1950 – 1953 v Kolíne (zdroj Národní archiv, Praha). Ďalšie informácie o jeho činnosti a živote nie sú známe.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla