Bratislava 23. februára 2022 (HSP/Sputnik/Foto:PxHere)
Paleontológovia z francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum objavili stopy “strateného” kontinentu, ktorý existoval pred 40 miliónmi rokov a bol domovom mnohých exotických zvierat. Táto pevnina mohla byť mostom pre cicavce migrujúce z Ázie do južnej Európy, uvádza Earth-Science Reviews
Tento kontinent dostal názov “Balkánatólia”. Nachádzal sa medzi Európou, Afrikou a Áziou.
Predchádzajúce výskumy ukázali, že počas epochy eocénu (pred 34 miliónmi rokov) hladina morí na Zemi výrazne klesla. Medzi Áziou a Európou vznikol pevninský most. Mnohé ázijské druhy sa dostali cez prieliv do Európy. Dôsledky migrácie však boli ničivé, pretože v Európe došlo k masovému vyhynutiu pôvodnej fauny, ktorá nedokázala konkurovať novoprichádzajúcim živočíchom. Táto udalosť je známa ako “Grande Coupure” (hromadné vymieranie).
Nové nálezy fosílií na Balkáne spresnili časový rámec. Ukazujú, že 5 až 10 miliónov rokov pred vyhynutím existoval akýsi “bioregión”, ktorý umožnil ázijským cicavcom kolonizovať juhovýchodnú Európu.
Autori vedeckého článku preskúmali všetky známe fosílie v oblasti, ktorá zahŕňa dnešný Balkánsky polostrov a Anatóliu, najzápadnejší cíp Ázie. Na základe najnovších geologických údajov spresnili vek nálezov a zrekonštruovali paleogeografickú históriu oblasti, ktorá bola pravidelne zatápaná a vynášaná na povrch.
Balkán a migrácia druhov
Výsledky ukázali, že Balkán slúžil ako “východiskový bod” pre presun zvierat z Ázie do západnej Európy. To sa zhodovalo s “dramatickými paleogeografickými zmenami”.
Približne pred 50 miliónmi rokov bola Balkánska kotlina samostatným súostrovím, izolovaným od susedných kontinentov. Bola domovom endemických druhov, ktoré nie sú typické ani pre Európu, ani pre Áziu.
V dôsledku ľadovcového rastu, poklesu hladiny mora a tektonických posunov bola Balkánska kotlina spojená so západnou Európou pevninskou šijou. K tomu došlo pred 40 až 34 miliónmi rokov.
Potom sa na Balkán dostali cudzie cicavce vrátane hlodavcov a kopytníkov. Vedci našli aj fragmenty čeľustí podobných nosorožcom.
Južná cesta do Európy cez balkánsku Anatóliu bola pre ázijské zvieratá priaznivejšia. Druhá migračná trasa viedla cez Strednú Áziu, ktorú v tom čase pokrývali suché a studené púštne stepi.
“Bohaté fosílne kroniky Balkánu poskytujú jedinečnú príležitosť zdokumentovať vývoj a vymieranie ostrovnej fauny v dávnej minulosti,” uviedli autori štúdie.